Včera poslanci Národnej rady Slovenskej republiky prelomili veto prezidentky a odklepli novelu zákona, ktorá predĺžila 14-dňové moratórium pred voľbami na 50 dní. Prezidentka ho začiatkom novembra označila za protiústavný a vrátila ho do parlamentu. Po prelomení prezidentkinho veta ohlásila, že sa obráti na Ústavný súd, aby preskúmal ústavnosť tohto zákona, a aby do svojho rozhodnutia odložil jeho účinnosť. Aké budú dôsledky 50-dňového moratória predpokladať nevieme, ale môžeme sa pozrieť na to, ako by to vyzeralo, keby bolo 50-dňové moratórium schválené už pri posledných parlamentných voľbách v roku 2016.

Čo by bolo keby

Ak by bolo 50 dňové moratórium účinné už pred parlamentnými voľbami, ktoré sa konali 5. marca, bez informácií o stave volebných preferencií by sme boli už od 15. januára. Voliči by tak prišli o 12 volebných prieskumov a 183 zmienok. Päťdesiat dní pred začatím volieb by bolo k dispozícií iba 7 volebných prieskumov a  počet zmienok by klesol viac než o polovicu na 74.

DÁTUM

26.11.2015 – 14.01.2016

15.1.2016 – 19.2.2016

AGENTÚTA	Počet prieskumov	Počet zmienok	Počet prieskumov	Počet zmienok
Focus	1	12	4	66
Polis	0	7	2	48
MVK	2	24	2	42
AKO	2	8	2	11
Median SK	2	23	2	16
SPOLU	7	74	12	183

Moratórium a agentúry

Ak by sa voliči riadili poslednými prieskumami verejnej mienky, mali by „najaktuálnejšie“ výsledky od agentúry MVK, ktorá vydala posledný prieskum 13.1.2016. Od agentúry Polis by prieskumy absentovali úplne. Posledný predvolebný prieskum vydala totiž v októbri 2015. Napriek tomu, že prieskumy nemôžu vyhrať voľby žiadnej politickej strane, môžu podľa Martina Slosiarika „ovplyvniť voľby v tom zmysle, že časť voličov sa môže rozhodovať na základe toho, ako si jednotliví kandidáti v prieskume počínajú.“ Na základe porovnania výsledkov parlamentných volieb a prieskumov môžeme vidieť, že posledné prieskumy počas pomyselného 50-dňového moratória boli bližšie k volebnému výsledku, ako prieskumy pred týmto obdobím a teda môžu byť ukazovateľom posunov a vývoja názoru spoločnosti.

V interaktívnych grafoch si môžete pozrieť prehľad posledných prieskumov volebných preferencií v období 100 dní pred voľbami a v období 50 dní pred voľbami a porovnať ich s oficiálnym výsledkom volieb.

Posledné prieskumy pred pomyselným 50-dňovým moratóriom

Posledné prieskumy pred 14-dňovým moratóriom

Medializácia prieskumov v priebehu 100 dní pred voľbami rástla. V druhej päťdesiatke dní pred konaním volieb bolo realizovaných dvakrát viac prieskumov.  Zákaz uverejňovania prieskumov pritom platil iba v posledných 14 dňoch.

Prieskumy boli najviac medializované na webových stránkach. Hneď za nimi najčastejšie informovali o výsledkoch prieskumov televízie a rádia. Tretie skončili celoštátne denníky.

Chýbali by prieskumy?

Jedným z faktorov, ktorý ovplyvňuje rozhodovanie voliča je aj šanca strany na zisk 5 % kvóra potrebného na vstup do NR SR a tieto informácie poskytujú práve predvolebné prieskumy. V prípade 50-dňového moratória by sme tak hypoteticky prišli až o 12 prieskumov. V porovnaní so skoršími prieskumami boli výsledky neskorších prieskumov podobnejšie reálnym výsledkom volieb do NR SR.  Svojim spôsobom odrážali trend poklesu či rastu preferencií.  Ak sa pozrieme na príklad výsledkov prieskumu agentúry Median SK z 5. januára 2016, v ktorom mal Smer SD 42,40 % a porovnáme to s výsledkami prieskumu tej istej agentúry z 18. februára, kedy Smeru SD namerali 32,10 %, vidíme, že výsledky posledného prieskumu sa približujú k reálnym výsledkom volieb viac, ako tie vydané skôr. Samozrejme, voliči sa nerozhodujú len na základe predvolebnej kalkulácie, veľkú úlohu hrá aj socioekonomický pôvod voliča, jeho svetonázor, vzdelanie,  sila lojálnosti voči strane, ktorú volil v predchádzajúcich voľbách. Preto je tvrdenie, že voliči v stáde nasledujú výsledky prieskumov chybné.

Informácie k analýze

V období od 26.11.2015 do 19.2.2016 sme analyzovali príspevky, ktoré obsahovali výsledky volebných prieskumov spolu so zmienkou konkrétnej prieskumnej agentúry. Sledovanými agentúrami boli Focus, Polis, MVK, Median SK a AKO. Získali sme 257 zmienok, pričom v jednom príspevku sa mohlo nachádzať viac zmienok jednotlivých agentúr, v takom prípade sa príspevok duplikoval. Viac ako 70 % príspevkov bolo publikovaných v období „50-dňového moratória“.