Analýza spoločnosti NEWTON Media venovaná porovnaniu podielu mainstreamových informácií (nielen) v slovenských denníkoch.
Bulvarizácia obsahu v slovenských médiách má z roka na rok stúpajúci charakter. Taký je aspoň primárny dojem bežného čitateľa, poslucháča či diváka, ktorý pravidelne sleduje domáce a zahraničné spravodajstvo. Je to však naozaj tak? Klesá podiel mainstreamového, resp. v slovenskom ekvivalente seriózneho spravodajstva, na úkor bulváru, reklamných správ či tzv. lifestylových tém? Analýza spoločnosti NEWTON Media, realizovaná na vzorke 5 celoslovenských denníkov v období posledných 5 rokov (z analýzy boli vynechané špecializovaný denník Šport a Denník N, ktorý na trhu vychádza len od februára 2015), prináša podrobnejší rozbor témy a odpoveď na otázku Aké množstvo mainstreamových informácií sa dočítate (nielen) v slovenských denníkoch.
Základnými ukazovateľmi hodnotenia obsahu denníkov boli počty správ publikované v sledovaných tituloch v rokoch 2013-2017. Tie boli podľa svojho obsahu zoradené do 4 kategórií: spravodajstvo a publicistika (domáce, zahraničné), ekonomika, šport a ostatné. Kým prvé tri témy možno z hľadiska charakteru správ považovať za mainstreamové, posledná spomínaná kategória obsahovala mix správ – tzv. bulvárne témy, PR správy, reklamný obsah, obrazové spravodajstvo a rôzne prílohy, ktoré majú zväčša „uvoľnenejší“ lifestylový charakter. Zároveň sme sa v rámci analýzy pozreli na celkový rozsah správ z hľadiska počtu strán a objemu nákladu, ktorý je základným kritériom hodnotenia úspešnosti titulov u čitateľov.
Klesajúci počet správ
Prvým zo zistených záverov analýzy bol fakt, že počet správ v slovenských denníkoch zaznamenáva klesajúcu tendenciu. Podiel správ rokmi klesá a v celkovom hodnotení možno povedať, že oproti roku 2013 klesol obsah mediálnych správ o 13% až 33%, v závislosti od konkrétneho denníka. Najvyšší prepad je viditeľný pri denníku SME, k čomu určite prispel aj masívny odchod viacerých redaktorov v roku 2014, kedy podiel vo vydavateľstve Petit Press kúpila známa finančná skupina a denník musel riešiť pokrytie svojho obsahu limitovaným počtom novinárov.
Zistený záver v podstate nepotvrdzuje iba denník Plus 1 deň, ktorého obsah správ od roku 2014 pravidelne narastá. Hoci jeho vlastníkom je od spomínaného roku tá istá skupina, ktorá spôsobila rozpor v SME, vstup nového investora a následné zlučovanie redakcií v rámci novovzniknutého mediálneho domu, denníku v podstate pomohol. Dnes v čítanosti dosahuje 6%, čo je približne 260 000 čitateľov (podľa prieskumu MML-TGI z januára 2018 si spolu s denníkom Pravda držia druhú priečku v čítanosti za najčítanejším Novým časom (14%)).
Analýza ďalej ukázala, že sledovaným titulom rokmi klesal aj počet textových strán. V premietnutí na počet znakov jednej normostrany možno povedať, že podiel textu klesol cca o tretinu jednej normostrany denne, čo predstavuje približne 500 napísaných znakov (cca 5 dlhších viet), o ktoré bolo ukrátené jedno číslo konkrétneho titulu.
Mainstream vs. „ostatné“
Hoci počet správ v slovenských denníkoch rokmi klesá, podiel medzi mainstreamom a ostatným spravodajstvom ostáva viac-menej zachovaný. Seriózne témy pritom tvoria 63% až 75% obsahu v závislosti od konkrétneho médiá.
Podrobnejší rozbor sledovaných tém navyše ukázal, že prevažne stúpajúcu tendenciu majú príspevky zaradené v kategórií domáce a zahraničné správy. Naopak, obsah správ v kategórii „ostatné“ pravidelne klesá. Ekonomike sa nedarí v bulvári, kde sa počty ekonomických príspevkov pohybujú na veľmi nízkych číslach.
Za zmienku určuje stojí objem správ v jednotlivých kategóriách v denníku Pravda. Z grafu je zrejmé, že denník si svoj obsahový charakter zachovával takmer v rovnakej línii počas celých 5 rokov. Vnímajúc zmenu vlastníckych štruktúr, ktorá sa podpísala pod objem správ v denníku SME a Plus 1 deň, zaujímavé bude sledovať vývoj denníka Pravda v jeho ďalšom období. V marci 2018 totiž titul zmenil majiteľa a prešiel do rúk českej spoločnosti OUR MEDIA, a.s.
Klesajúci náklad, rastúci internetoví užívatelia
Pre slovenskú tlač je typický rokmi klesajúci objem tlačených a predaných titulov. To v dnešnej digitálnej dobe nie je asi žiadnym prekvapením. Na grafoch z analýzy možno iba potvrdiť teóriu, že časť čitateľov denníkov postupne prechádza na ich webové platformy, resp. sa posúvajú na iné, konkurenčné weby, ktorých za posledných 5 rokov vznikli desiatky. Jedinou výnimkou je opäť denník Plus 1 deň, pri ktorom možno povedať, že sa mu minimálne posledné tri roky darí udržať si stabilné čísla predajnosti.
Poľský a český trh
V rámci analýzy obsahu médií sme slovenské dáta porovnali s dátami našich severných a západných susedov. Hypotéza bola tá istá, avšak závery priniesli odlišné zistenia.
Analýza českých dát ukázala, že celkový počet správ vydaných českými celoštátnymi denníkmi bol za posledných 5 rokov viac-menej stabilný. Tento vývoj však neplatí pre všetky analyzované tituly. Zatiaľ čo pri denníkoch Právo alebo Hospodářske noviny možno povedať, že sú nositeľmi tohto trendu, Lidové noviny znížili počet správ takmer o tretinu, naopak, najčítanejší Blesk zvýšil počty vydaných správ o viac ako štvrtinu.
Kým v ČR si seriózne spravodajstvo drží viac menej svoju stabilnú úroveň, mierny nárast je príznačný pre kategóriu „ostatné,“ teda pre správy, ktorých charakter nesie prívlastok bulvárny, reklamný či lifestylový.
Naopak, v Poľsku zaznamenal mainstream výrazný prepad, pod ktorý sa pravdepodobne podpísali aj výsledky volieb z roku 2015, kedy sa k moci dostala strana Právo a spravodlivosť, na ktorej čele stojí dnes aj súčasný premiér Jarosław Kaczyński. Ten je známy nielen ostrou kritikou tamojších médií, ale aj silnou „túžbou“ zoštátniť poľské médiá.
Víťazstvo Jaroslawa Kaczyńskeho vo voľbách v roku 2015 sa podpísalo aj pod objem mainstreamových správ, prevažne článkov s politickým charakterom, u dvoch najčítanejších mienkotvorných denníkov. Počet správ v provládne orientovanom denníku Gazeta Polska Codzienne od roku 2015 prudko rastie v porovnaní s opozičným denníkom Gazeta Wyborcza, ktorý najmä v minulom roku zaznamenal v počte mainstreamových informácií výrazný prepad. Ten je spôsobený aj tým, že Jaroslaw Kaczyński zakázal štátnym inštitúciám nákup priestoru v opozičnom Gazeta Wyborcza, na základe čoho musel denník znížiť svoje náklady. Naopak, jeho presunom do provládneho denníka so silnou podporou regionálnych redaktorov sa výrazne navýšil mainstream v denníku Gazeta Polska Codziennie.
Záver NEWTON Media
Analýza spoločnosti NEWTON Media nepotvrdila hypotézu o poklese mainstreamových správ a raste bulvárnych a lifestylových tém v slovenských denníkoch. Berúc do úvahy pokles počtu strán, ku ktorému od roku 2013 došlo, klesá aj celkový objem správ v týchto tituloch, avšak podiel medzi mainstreamom a kategóriou „ostatné“ ostáva viac-menej štandardný. Pokles správ v slovenských denníkoch však neznamená pokles kvality žurnalistickej práce, ktorej hodnotenie nebolo súčasťou tejto analýzy.
Metodika
Analýza vychádza z dát spracovaných spoločnosťou NEWTON Media, spol. s. r.o. Analyzované boli príspevky publikované v celoštátnych denníkoch SME, Pravda, Hospodárske noviny, Plus 1 deň a Nový čas. Do analýzy neboli zahrnuté denníky Šport (ide o špecializovaný denník obsahovo pokrývajúci iba oblasť športového spravodajstva) a Denník N (z analýzy bol vynechaný vzhľadom na to, že na trhu vychádza iba od februára 2015 a tým pádom nepokrýva celé monitorované obdobie). Dáta z českých a poľských zdrojov poskytli pobočky NEWTON Media Group v Prahe a vo Varšave. Výber TOP 5 celoštátnych denníkov vychádzal z údajov o počte predaných titulov (na základe údajov oficiálnej monitorovacej autority v danej krajine). Sledované boli parametre: počet správ, počet strán, veľkosť textu v kB a údaje o počte tlačených a predaných výtlačkov. Údaje o poklese veľkosti textových strán boli získané na základe prepočtu textových znakov na veľkosť dát v kB, ktoré sú jedným z atribútov technického spracovania textových súborov v databáze spoločnosti NEWTON Media, spol. s.r.o.
