České prezidentské voľby si získali priestor v spravodajstve mnohých zahraničných médií. Ako o nich informovali médiá na Slovensku, v Poľsku, Chorvátsku, Slovinsku, Macedónii, Srbsku či Bosne a Hercegovine? Analýza európskych pobočiek spoločnosti NEWTON Media prináša súhrnný prehľad medializácie dvoch víťazných kandidátov prvého kola – Miloša Zemana a Jiřího Drahoša.
Najvyššia medializácia: obdobie medzi prvým a druhým kolom volieb
V médiách dominovali najmä výsledky prvého a druhého kola volieb, a to naprieč všetkými krajinami. Zatiaľ čo väčšina z nich skôr komentovala výsledky bez ďalších úvah o ich vplyve na vývoj európskej politiky, krajiny, ktoré majú k Českej republike geograficky najbližšie (Slovensko a Poľsko), sa viac zaujímali o budúce smerovanie štátu.
Médiám neuniklo: názory kandidátov, ich odporcov a podporovateľov, ale aj vyhrotené situácie
Okrem volebných výsledkov sa médiá zaujímali tiež o rozdielne charaktery a politickú minulosť kandidátov, ich názory na zahraničnú politiku (Rusko, Čína, EÚ atď.), všímali si ich podporovateľov (Babiš, SPD, komunisti, umelci, inteligencia atď.) a neunikli im ani nečakané udalosti ako protest Angeliny Diashovej, ukrajinskej aktivistky z hnutia Femen, ktorá napadla Miloša Zemana vo volebnej miestnosti v prvom kole voľby, či napadnutie novinárov v Zemanovom volebnom štábe.
Graf popisuje témy, s ktorými boli jednotliví kandidáti najčastejšie v médiách spájaní. Graf v plnej veľkosti nájdete tu. Zdroj: Archív NEWTON Media, a.s.
Mediálny obraz kandidátov: susedné štáty mali k „českej medializácii“ najbližšie
Vzhľadom na historické spojenia oboch štátov sa české voľby dočkali najväčšej medializácie práve na Slovensku. V popise charakteristík Miloša Zemana a jiřího Drahoša kopírovali slovenské médiá mediálny obraz kandidátov z českých médií. Na rozdiel od ostatných krajín sa slovenské, ale tiež poľské médiá, podrobnejšie zmieňovali o minulosti a doterajších politických skúsenostiach kandidátov a referovali aj o prezidentských debatách v českých televíziách, šírení dezinformácií a hoaxov. V Poľsku spolu s výsledkami volieb rezonovali tvrdenia médií, že Česi majú na niektoré veci obdobný pohľad ako Poliaci – nechcú silný vplyv EÚ a nie sú radi stavaní na perifériu Európy.
Sympatie pre Zemana v Srbsku, zvláštny spravodajca Bosny a Hercegoviny v Prahe
Celkovo sa médiá viac zmieňovali o Milošovi Zemanovi, ako o jeho protikandidátovi, čo môže byť dané jeho doterajšou pozíciou a kontroverznejším vystupovaním. I keď sa väčšina médií snažila o voľbách a kandidátoch informovať vyvážene a v neutrálnom tóne, srbské médiá viac podporovali súčasného prezidenta Miloša Zemana. Táto podpora môže vychádzať zo Zemanovho pohľadu na štatút Srbska, z názoru na Európsku úniu, Rusko a Čínu, alebo z jeho odmietnutia uznať Kosovo. Srbi vnímajú Zemana ako priateľa a stotožňujú sa s jeho víziou nemiešať sa do vnútorných záležitostí iných štátov. Okrem zdôraznených postojov Zemana priniesli srbské médiá tiež rozhovor so slávnym srbským režisérom Emirom Kusturicom, keď citovali jeho výrok: „Česi nie sú hlúpi, budú voliť Zemana.“
Graf zobrazuje podiel medializácie jednotlivých prezidentských kandidátov v médiách. Zdroj: Archív NEWTON Media, a.s.
Zaujímavý je tiež rozdiel v pokrytí českých volieb susedným štátom Srbska – Bosnou a Hercegovinou. Tamojšie médiá o voľbách informovali podstatne viac než médiá iných krajín, ale na rozdiel od Srbska bez značnej podpory voči jednému z kandidátov. Bosniansky denník Oslobođenje mal v Prahe dokonca aj zvláštneho spravodajcu. V médiách v oboch krajín je tiež možné naraziť na prirovnávanie prezidentských kandidátov: zatiaľ čo srbský bulvárny Blic nazval Zemana „európskym Trumpom“, v Bosne a Hercegovine zaznelo označenie Drahoša ako „novodobého Masaryka“.
