Výsledky volieb sú už známe. Posledný prieskum pred voľbami pre iniciatívu 50dni.sk už naznačoval možnú výhru strany OĽaNO, nikto ale netušil, že s takým náskokom. Na sociálnej sieti však bola mimoriadna popularita hnutia Igora Matoviča zrejmá, nakoľko práve k Obyčajným ľuďom sa hlásilo najviac užívateľov Facebooku. Vo svojich komentároch by Slováci volili tiež strany Smer-SD, ĽSNS a Sme rodina. Naopak, k stranám ako PS/ Spolu, Za ľudí, SaS, SNS či KDH sa vo svojich komentároch hlásilo len zlomok ľudí. Analýza Facebooku tak môže byť obrazom nálad a postojov v spoločnosti.
V analýze sme sledovali faktory, ktoré mohli ovplyvniť debatu na Facebooku v prospech politických strán. Ako možné vplyvy sme určili: vynaložené financie do online reklamy, veľkosť fanúšikovskej základne a volebné preferencie. S našimi zisteniami sme sa obrátili na politologičku a prodekanku Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Anetu Világi.
Financovanie reklamy v online priestore
O popredné priečky v investovaní do online reklamy sa počas predvolebnej kampane najviac naťahovali strany Smer-SD a koalícia PS/Spolu. Podľa údajov zverejnených na stránke Transparency International Slovensko však do reklamy na Facebooku nakoniec najviac investovali práve Michal Truban s Miroslavom Beblavým. Ich investíciu odhadujú na približne 739 000 €. Smer-SD zaplatil firmám Facebook a Google zhruba 385 000 €, Vlasť 354 000 €, SaS 338 000 €. Vysoké investície mnohých strán do online reklamy sa však vo finále nepodpísali ani na popularite medzi užívateľmi Facebooku, ani na volebnom výsledku.
Facebookom obľúbené strany OĽaNO a ĽSNS vynaložili na online priestor menej finančných prostriedkov, no používatelia im napriek tomu vyjadrovali vo svojich komentároch väčšiu podporu. Igor Matovič investoval do kampane na Facebooku či Youtube 182 000 € a strana Mariana Kotlebu 14 000 €. Obe strany získali vo volebný deň veľkú podporu voličov.
Veľkosť fanúšikovskej základne
Počet fanúšikov oficiálnych facebookových stránok politických subjektov mohol mať vplyv na množstvo vyjadrení podpory vo voľbách. Najviac fanúšikov na Facebooku majú Obyčajní ľudia Igora Matoviča. Rovnako tak v prípade hnutia Sme rodina môže veľká základňa fanúšikov vysvetliť vysoký počet verejných sympatií na Facebooku.
Pri týchto dvoch hnutiach však končí vzťah medzi veľkosťou facebookovej funpage a počtom zmienok. Koalícia PS/ Spolu má spoločne viac ako 60-tisíc fanúšikov, čo je viac ako má strana Smer-SD. Strane ĽSNS sa vo „volebných komentároch“ darí aj bez oficiálnej funpage. Pre Anetu Világi z Univerzity Komenského je prekvapivý vývoj strany SaS: „Vzhľadom na jej minulosť by človek očakával väčší FB ruch. Zrejme to však súvisí s vnútrostraníckym vývojom a jeho dopadom na fanúšikov v poslednom období,“
Efekt snehovej gule
Vzťah medzi preferenciami a verejným deklarovaním straníckych sympatií v komentároch sa nepotvrdil. Strany Smer-SD, ĽSNS, OĽaNO a Sme rodina boli medzi užívateľmi Facebooku rovnako populárne už v decembri. Dokazuje to vzorka zmienok zo začiatku decembra, aj keď z toho obdobia pochádza menej zmienok. Efekt nabaľovania úspechu z volebných preferencií do sveta siete Facebook sa v prípade strán PS/Spolu, Za ľudí, KDH či SaS nepremietol. Niektoré z nich na Facebooku predbehla aj strana Vlasť, ktorá v prieskumoch nedosahovala ani 5% potrebných na vstup do parlamentu.
Môže za to typ voliča
Podľa Világi „existuje množstvo faktorov, ktoré vstupujú do formovania politických postojov a aj ochoty ľudí sa s týmito postojmi spontánne podeliť: od psychologických , cez ekonomické (dostupnosť voľného času, prístup na internet) až po spoločenské.“ Avšak to, že práve voliči strán OĽaNO, ĽSNS, Smer-SD a Sme rodina vedú v počte priznaní, koho budú voliť, nie je prekvapením. Všetky tri strany sa vyznačujú konzervatívnymi hodnotami a silnými lídrami, ktorí často využívajú populizmus a silu davov.
Podľa Anety Világi platí, že voliči štandardných strán nemajú problém vyjadriť svoj názor anonymne v predvolebnom prieskume. Problematické býva skôr sympatizovanie s extrémistickými či škandálmi poznačenými stranami. Marianovi Kotlebovi sa darí šíriť odkaz o bezúhonnosti jeho strany. Svoj dištanc od extrémizmu „dokazujú“ tým, že nie sú odsúdenými neofašistami. Výsledné poradie strán v analýze môže ovplyvňovať aj vekové zloženie používateľov Facebooku. Len zlomok užívateľov sú seniori, čo je značná časť voličskej základne strany SMER-SD. „Hlásenie sa k Smeru-SD, z môjho pohľadu, súvisí s tým, že strane ostalo už len tvrdé jadro voličov, ktorí volia a sympatizujú so Smerom navzdor všetkému,“ doplnila A. Világi.
Sila sociálnych sietí
Facebook praje šíreniu virálnych kampaní, dezinformácií, ale aj populizmu či antikampaní. Vďaka presnému zacieleniu sa dokáže konkrétny odkaz efektívne dostať k mase ľudí a ovplyvniť tak ich rozhodovanie. Politologička si myslí, že vzájomná prepojenosť podobne zmýšľajúcich cez „likes“ a „zdieľanie“ môže posilňovať presvedčenie o správnosti názorov, ktoré človek zdieľa. Pre viacerých z nich to je zároveň aj jediné fórum, na ktorom môžu prejavovať svoje politické názory. Navyše diskusia (a politická obzvlášť), pri ktorej nemusíte reagovať promptne, ale môžete si odpoveď pripraviť, prebieha jednoduchšie.
Aj keď výsledky našej analýzy Facebooku nie sú plne zhodné s volebným ziskom kandidujúcich strán, dokazujú, že populárna sociálna sieť môže poskytnúť obraz o spoločenských trendoch. Neformálnosť online prostredia spôsobuje, že užívatelia sú viac otvorení a ochotní prezentovať svoje postoje, ako je to napríklad v prieskumoch verejnej mienky. Či však podobné analýzy nahradia v budúcnosti klasické prieskumy je otázne, určite však netreba podceňovať silu sociálnych sietí.
Metodika:
Do analýzy boli zahrnuté príspevky a komentáre na sociálnej sieti Facebook, ktoré obsahovali slovné spojenie „budem voliť“ či „volím“. Do celkového počtu všetkých zmienok o konkrétnej strane sú zahrnuté aj zaužívané označenia strany, mená jej zástupcov a číslo kandidátnej listiny. Obdobia zberu dát boli: 30.11.-06.12.2019; 31.12.2019-06.01.2020; 31.01.-06.02. 2020.; 28.02-29.02. 2020.
