Ukrajinská kríza. Kto je agresorom?

Ukrajinsko-ruská kríza začala v roku 2013. Anexia Krymu je dodnes diskutovanou udalosťou, ktorá rozdeľuje ľudí a diferencuje názory ohľadom Ruska. Posledné správy hovoria o tom, že Rusko znovu zhromažďuje armádu pri ukrajinskej hranici. Naposledy bol výraznejší posun vojsk medializovaný v apríli tohto roka. Informovali o tom rôzne spravodajské weby na svojich facebookových stránkach, kde sa spustila vlna diskusie. Zaujímalo nás, aké sú postoje čitateľov rôznych médií.

V tejto analýze sme sa pozreli na 6 článkov z rôznych médií, ktoré informovali o aprílovom pohybe ruských vojsk: Startitup, Správy RTVS, Televízne noviny TV Markíza, Hlavné správy, Hospodárske novinyDenník N. Sústredili sme sa na kategorizáciu komentárov pod príspevkami, aby sme zistili postoje čitateľov a odlišnosti medzi názormi vzhľadom na médium. Na vzorke 2220 komentárov sme identifikovali štyri najčastejšie vyskytujúce sa skupiny, a to:

1. vojsko – pohyb ruských vojsk,

2. západ – angažovanosť a pohyb vojsk NATO a/alebo západu,

3. história – hodnotenie na základe historického vývoja krajín,

4. médiá – kritika médií v súvislosti s informovaním o udalosti.

Aktivita ruskej armády je v poriadku

Pohyb ruských vojsk na vlastnom území považuje najväčšie množstvo komentujúcich za normálne, respektíve nepovažujú aktivity Ruska za znepokojujúce a ohrozujúce. V diskusii sa vyskytli aj názory, podľa ktorých je tento pohyb len reakciou na angažovanie sa NATO do konfliktu. Najväčšie rozdiely medzi hodnotením tejto problematiky sme našli pri komentároch Hlavných správ a RTVS, kde sa viac ľudí prikláňa práve k obhajobe ruských motívov. Pri článkoch ostatných médií je pomer približne rovnaký alebo v ňom nemožno nájsť podstatné odchýlky.

S pohybom vojsk NATO však súhlasilo značne menej komentujúcich. Prevláda tak názor, že NATO by sa nemalo zapájať do rusko-ukrajinského konfliktu. Ľudia vyjadrovali znepokojenie a strach. Pýtali sa, prečo sa po území Slovenska pohybuje toľko konvojov smerujúcich na východ, teda na Ukrajinu. Rozhodnutia politikov vyvolávali mnoho otázok a častokrát sa skloňujú ich mená v spojitosti so zapredaním sa západným mocnostiam. Problematika angažovania sa NATO je zdrojom mnohých diskusií a patrí medzi najkomentovanejšie kategórie pri skúmaných článkoch.

Kto je teda agresorom?

Ľudia najčastejšie za agresora označovali Ukrajinu alebo západ (14,41%). Iba 7,34% komentujúcich vyjadrilo pochybenie na Ruskej strane. Len 4 % diskutujúcich uznáva zapojenie západných mocností to tohto konfliktu.

V komentároch sa taktiež objavilo mnoho zmienok o histórii (15,4%), či už ide o históriu Ruska a jeho aktivít alebo naopak dejiny USA. Ľudia poukazujú na rôzne fakty, napríklad, že Krym Rusku nepatrí, no vyskytujú sa aj tvrdenia, že Rusku odjakživa patril. Často opakovanou tematikou sú aktivity USA. Spomínajú sa hlavne vojnové konflikty, napríklad na Kube, vojna v Perzskom zálive, oslobodenie Iraku, bombardovanie Juhoslávie v spojitosti s Kosovom a ďalšie. Podľa niektorých komentujúcich ide o dôvody, prečo by sme sa tejto veľmoci mali obávať. Viacerí ju práve preto označujú za agresora v celom rusko-ukrajinskom spore.

Graf_ukrajinská téma médiá

Potenciálna hrozba týkajúca sa každej generácie

Slovo vojna sa v spojitosti s rusko-ukrajinským konfliktom skloňuje pomerne často. Veľa ľudí sa obáva hrozby vojny, ktorá si môže vyžiadať mnoho životov. Nie je to len téma staršej generácie. Článok z média Startitup mal najväčší dosah aj napriek tomu, že bol publikovaný zo skúmaných príspevkov oveľa neskôr. Obsahuje približne dva až trikrát viac komentárov ako iné články. Jeho cieľovou skupinou sú ľudia vo veku od 26 do 38 rokov. Z toho vyplýva, že o rusko-ukrajinský konflikt sa zaujíma aj toto publikum, ktoré tiež chce mať prehľad o udalostiach vo svete a vytvoriť si na ne vlastný názor.

Čítajte tiež

Analýzy

Čo by bolo keby? Predĺženie moratória

Včera poslanci Národnej rady Slovenskej republiky prelomili veto prezidentky a odklepli novelu zákona, ktorá predĺžila 14-dňové moratórium pred voľbami na 50 dní. Prezidentka ho začiatkom novembra označila

Vegetariánstvo a vegánstvo, mediálna analýza
Analýzy

Vegetariánstvo a vegánstvo v slovenských médiách

Vegetariánstvo a vegánstvo nie sú len módnou vlnou. Rastlinná strava bola vyhlásená za potravinársky trend roka, ktorý hovorí jasne: „podiel ľudí, ktorým záleží na tom čo zjedia sa každým rokom zvyšuje“. V NEWTON Media sme vypracovali mediálnu analýzu zameranú na mediálnu viditeľnosť vegetariánstva a vegánstva.

Zaškrtnutím políčka, vyplnením a odoslaním údajov v kontaktnom formulári udeľujem vyslovený súhlas so spracovaním svojich osobných údajov v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) a zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spoločnosti NEWTON Media, spol. s.r.o, Ševčenkova 3770/34, 851 01 Bratislava, IČO: 44253320, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., vložka číslo:  53163/B v rozsahu uvedenom v tomto konkrétnom formulári, t.j. výlučne pre účely kontaktovania mojej osoby v súvislosti s požiadavkami uvedenými v tomto kontaktnom formulári. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať (napr. emailom na adresu gdpr@newtonmedia.sk alebo písomne na našu adresu). Odvolanie súhlasu nemá vplyv na zákonnosť spracúvania vychádzajúceho zo súhlasu pred jeho odvolaním. Súhlas sa udeľuje do doby vyriešenia týchto požiadaviek alebo do odvolania tohto súhlasu. Spracovateľom osobných údajov je spoločnosť NEWTON Media, spol. s.r.o. Okrem iného máte právo na prístup k svojim osobným údajom, právo na opravu osobných údajov, právo byť informovaný o spôsobe spracovania osobných údajov, právo obrátiť sa na Úrad na ochranu osobných údajov v prípade pochybností o spracovávaní osobných údajov v rozpore so zákonom. Osobné údaje nebudú poskytované tretím stranám a bude s nimi nakladané dôverne.
Zavrieť